Kámoške Elene na Martinský cintorín v Bratislave
Vieš Ili spomínam na časy
keď si našla Joža ešte dieťa
na lavičke v parku
ušiel z domu a ty si sa
dohodla s jeho mamou
že v puberte dozrieš
na jeho výčiny
a tento sľub si naplnila
do svojho odchodu
kto mohol vedieť
že bude v puberte
aj po štyridsiatke?
Raz hádam sa s Jožom
stretnem a budeme
spomínať len my dvaja
na tie tvoje samaritánstva
A moja mama bola
tiež v koži bláznivej
cigánky z tohto národa
z ktorého si mi vrátila
mnoho radosti a poznania
lebo ona zomrela mladá
a ty si sa rozhodla
vychovávať aj mňa
A ráno sme vychádzali
z tvojho bytu
jedna rodina
potom čo som odišiel
z môjho domu
do práce ale predtým
prišiel ešte k tebe
Jožo a ja
tvoji synovia a ty
si sa niesla hrdo
skromne ale oči
ťa prezradili
sa na svet smiali
v tej chvíli
že hoci si nikdy nerodila
nebola si vydatá
a nebola si Matka Tereza
mala si na svete
viacero detských srdiečok
pani učiteľka Šipošová
so svojimi radami
v každej chvíli
že ty si v mladom veku
mala oveľa zúrivejšie stavy
a dodávala si mi odvahy
o mojom talente
aby hneď potom si ma vykrstila
že si o sebe veľa namýšľam
dobrá duša
stará dievka a predsa mama
kamarátka odobratá
zo zeme v strede
otvorenej debaty
za hranicou všetkých
nepredstaviteľných svetov
v modrom oblaku
z kúta tvojej obývacej
izby z ktorej si ma
posielala skúmať hviezdy
s tvojimi bosorkami
odhodlanými v akejkoľvek
dobe páliť si prsty
nad sviečkami
a za rameno odhadzuješ
očistný krištáľ práve v čase
kedy by sa ti najviac hodil
Pre teba nejestvovali problémy
boli len na to
aby si ich vydychovala
v mydlových bublinách
späť do éteru
zabalené vo farebných sklách
do ktorých si všetky pretvárala
z radosti len preto
lebo si chcela
dať veselý liek
a ešte aj na ten odchod
si sa tešila
že konečne sa dočkáš
odpovede na všetky
nezodpovedateľné otázky
Lenže ty už pozeráš
pomimo múry
odoberáš sa na poslednú
adresu na Zemi
chcel som ti povedať iba
Ili
chýbaš mi
Komentáre