Literárna súťaž (Ne)láska

Eva je nositeľkou, symbolom ľudstva. Snáď aj Eva, ako jej menovkyňa bude nositeľkou mojej „tvorby“. Píšem snáď, lebo svet sa nezborí, pokiaľ si tie moje výmysly nik nevšimne a zapadnú prachom.
Vážne som sa zamyslel. A čo - Keď??? Hrudka „popola“ vstala zo Zeme – hrudka šedivej hmoty, momentálne kypriacej červenou, nenahraditeľnou tekutinou. Vstala, ako všetko živé, čo ju obklopuje. Vstala preto, aby?
 

   Myslíš na ňu stále?!

Aby jej malá pumpička svojimi pravidelnými údermi, svojimi
pravidelnými tepmi dočasne udržiavala tento „popol“. A iba preto,
aby plnila jeho zámer – on s veľkým B, tak rozhodol.

Spočiatku vlahu - kým nepríde čas vysúšania, čas rozkladu,-
táto hrudka nasáva od tej s veľkým M.
Po čase „gúľania“, hľadá, hľadá vlastnú cestu.

Tých niekoľko okamžikov, (v štádiu rozbiehania) stačí jej,
veru stačí jej kúsok piesku v spoločnosti ďalších hrudiek.
A možno aj hlinené guličky, (vo vrecúšku) 100 kusov.

Ale jedná sklenená, pestrofarebná (najlepšie) s farbou dúhy,
ta ich všetky predčí (nahradí).
No okamžik, hry na vojakov, ten asi nič nenahradí. (Áno bábiky).

Keď tomu „popolu“ začne diktovať tá jeho „šedivá hrudka“,
- všetko živé maj sa na pozore.
Vie, že tu nebude večne. No chce niečo zanechať. (Po mne potopa)!!!

Jeden odkaz, iný hmotu. Ďalší spomienky. (Žiaľbohu často kruté).
Po nabažení – tento „popol“ zanechá po sebe skazu, ktorú, ani on...
Veru ani on s veľkým B nenaplánoval.

A toto už ani matička Zem nedokáže stráviť.
Je tu však veľký ?
Dokedy ???????????????????????